Dokonalý vzdelávací systém pre prekvitajúcu spoločnosť

Andy Liu, Univerzita v Alberte, Kanada (2000)

Uverejnené v časopise $\pi$ in the Sky

Novopríchodzí do Severnej Ameriky, hlavne tí, čo majú deti v školskom veku, sú často znepokojení všeobecne nízkou úrovňou akademických štandardov v našich školách. Pretože je to formálne zadarmo, nie je v ekonomickom záujme školských rád držať deti v školách dlhšie, než je to vyžadované zákonom. Dôsledkom toho je, že prechod do vyššieho ročníka je automatický, bez ohľadu na to, či deti vyvinuli nejaké (hoci aj minimálne) úsilie. Aby sa zdalo, že je to v poriadku, znižujú sa zámerne akademické štandardy tak, že prepadnúť je prakticky nemožné.

Možno však argumentovať, že takýto systém je presne to, čo Severná Amerika chce a potrebuje. Akademický štandard v bývalom Sovietskom zväze bol bezpochyby veľmi vysoký a vyprodukoval veľké množstvo kvalifikovaných ľudí. Nanešťastie, krajina nemala dostatočne veľa dobrých pracovných miest, takže väčšina z nich bola pod-zamestnaná. Ich frustrácia sa prejavila v disidentstve, čo sa skončilo po čase pádom vlády.

Hoci pád Sovietskeho impéria sa považuje za veľmi dobrú vec v Severnej Amerike, určite ju za takú nepovažovali tí, ktorým bola odňatá moc. Vlády v Severnej Amerike si z tejto lekcie zobrali poučenie. Krajina potrebuje len veľmi malý počet vysoko kvalifikovaných ľudí, ktorí budú zastávať vrcholové pozície. Je dôležité, aby masy, ktoré budú vypekať hamburgery v McDonald-och, alebo vykonávať iné nekvalifikované práce, boli spokojné so svojim údelom. V bohatej spoločnosti, ich životný štandard je viac ako akceptovateľný.

Školy teda majú úlohu zaistiť, aby väčšina študentov nebola kvalifikovaná pre čokoľvek lepšie. Hlavné motto je, že každý má Bohom dané právo byť idiotom. Deti v iných kultúrach sa z takéhoto práva nemajú možnosť tešiť. Ak majú ašpirácie v tomto smere, veľmi skoro budú usmernené na cestu správneho a dôstojného chovania. Tu, v Amerike, študenti a učitelia a tiež deti a rodičia, môžu viesť relatívne mierumilovnú a demokratickú koexistenciu.

Ako však mohla Amerika dosiahnuť také vynikajúce výsledky vo vedeckom a technologickom pokroku? Súčasná história ukazuje, že Amerika jednoducho kradne to najlepšie, čo vytvoria iné krajiny. Predsa však, jej vzdelávací systém, akokoľvek diskreditovaný, vyprodukoval talenty nie druhoradé vo svetovom meradle. Ako je to možné?

Odpoveď treba hľadať v totálnej absencii akéhokoľvek tlaku v školách. Tie predmety, ktoré študentov nezaujímajú, môžu bez obáv ignorovať. Pre tých, ktorí sa nezaujímajú o nič, to vytvára ohromný časový priestor na hranie sa, alebo spánok. Tí, čo dokážu sami seba dostatočne motivovať, môžu tento čas venovať tomu, čo ich zaujíma; výsledkom je, že majú možnosť vykonať oveľa väčšiu prácu, ako študenti v iných krajinách. Pravda, takých študentov je veľmi málo, ale dosť na to, aby naplnili "potreby" spoločnosti.

Nakoniec poznamenajme, že v našej spoločnosti čoraz viac prevládajú komerčné ohľady. Veda a inžinierstvo sa stali podriadené potrebám biznisu. Ekonómia je ťahaná do veľkej miery reklamou. Ak budú naše školy učiť študentov poriadne, potom tí začnú vidieť, že reklamy sú znôškou nezmyslov. To by určite viedlo ku koncu civilizácie, tak ako ju poznáme teraz. Je to to, čo sa od našich škôl očakáva??